Hodina kurzu výučby hry na gitare

Ako každý utorok aj dnes sa stretli žiaci na kurze, ktorý im ponúka získať základné znalosti a zručnosti v oblasti hry na gitaru. Lektorom kurzu je skúsený, profesionálny hudobník a učiteľ v ZUŠ v Brezne pán J. Perúňsky, ktorý mi na otázku „ Prečo si z hudobných nástrojov vybral práve gitaru ? “odpovedal:

„ Mám pocit, že je stále menej ľudí, ktorí si večer pri ohníku zaspievajú a zahrajú na gitare. Ľudia si dokonca pri takejto príležitosti púšťajú „country“ z magneťáku, alebo mp3 - majú pocit, že sa tam takáto hudba hodí, ale nikto im nevysvetlil ako na to. Mám pekné spomienky na noci pri ohni, keď sme si gitaru podávali jeden druhému a každý zahral ako vedel a ostatní do toho spievali, tiež ako vedeli. A toto by malo odumrieť?
Samozrejme, kto chce byť gitarový koncertný umelec, musí do toho vložiť veľa driny, ale základný doprovod spevu na gitare nie je žiadne veľké umenie. Môj odhad je, že každej úrovni (začiatočníci, mierne pokročilí, pokročilí) je potrebné venovať približne 2-3 týždne po 10 minút denne“.

Hodina pokračovala popisom samotného hudobného nástroja a to od histórii až po opis častí gitary.

História

Gitara je brnkací strunový hudobný nástroj, ktorý má vypasované telo s bokmi prehnutými dovnútra v páse gitary. Pretože ako primárny žiarič je struna, gitaru zaraďujeme podľa Hornbostel–Sachsovej systematiky do skupiny „Chordeophony“. Gitara ako brnkací strunový nástroj s bokmi prehnutými dovnútra, vznikol podľa znalcov dejín gitary až niekedy v 15. storočí. Samotná gitara teda prešla svojským vývojom. Pôvod gitary je zaznamenaný v Prednej Ázii, kde prvý hudobný nástroj podobný gitare tzv.kinor bol pozorovaný u Sumerov.

Opis gitary a hry na nej

Opísať hru na gitare nie je až také ľahké ako by sa zdalo preto by som najprv začal opisom gitary ako nástroja. Gitara sa skladá z troch hlavných častí: tela, hmatníka a hlavy. Na tele je umiestnená kobylka a akustický otvor. Kobylka slúži na uchytenie strún a akustický otvor na zosilnenie rezonancie jednotlivých tónov či ich súzvukov. Hmatník je u jednotlivých druhov gitár rozdelený na rôzny počet častí, pražcov. Jednotlivý prežec pri každej strune označuje (symbolizuje) určitý tón alebo poltón. Hra na gitare je v podstate založená na pritláčaní strún o hmatník na určitých pražcoch a ich následnom rozozvučení. Z histórie hrania sú známe určité úchopy, nazývané “akordy”, ktoré sú aj pomenované. Sú univerzálnym dorozumievacím jazykom všetkých ľudí hrajúcich na gitare. Hlava gitary slúži na ladenie strún. Je umiestnená na konci hmatníka. Je veľmi dôležité aby boli struny vždy správne naladené, inak by dochádzalo k príliš veľkému skresľovaniu zvuku. Každá struna má svoje pomenovanie dané podľa tónu ktorý predstavuje.
  Na hlavici je upevnená ladiaca mechanika na šesť strún: 1E 2H 3G 4D 5A 6E. Zapamätáme si to podľa vety: “ Emil Hodil Granát Do Atómovej Elektrárne „.

Žiaci si rozdali gitary a pán lektor im ukazoval dané struny, kde sú uložené a ako sa na nich brnká. Pre žiakov to bola novinka a rúčky ich nechceli počúvať tak, ako si to želali. Zistili, že hra na gitaru neznamená len obyčajné brnkanie, ale je v tom kusisko driny a hlavne chcenia. Informoval ich o rozdelení strún na tenké a hrubé, čo mohli zistiť aj sami žiaci a vysvetlil im  prečo je to tak.

Na záver hodiny nasledovala ukážka, ktorou pán lektor žiakom ukázal, ktorý prst patrí danej strune, jednoducho povedané gitarový prstoklad.

                                               Značenie prstov na rukách.

Žiaci si to vyskúšali a aj napriek prvému nezdaru nestratili o výučbu hry na gitare záujem a tešia sa na ďalšiu hodinu.

                                                                                                           Mgr. M. Kovalčíková